Ak chceš prežiť, musíš byť silný a múdry
Kdesi kedysi dávno žili traja blízki priatelia: pán Železo, pán Sklo a pán Uhorka. Pán Železo bol zo železa, pán Sklo zo skla a pán Uhorka z kvasených uhoriek. Boli to chudáci, ktorí nevedeli pracovať, a bbýdlili v malej chatrči hneď vedľa veľkého hradu ľudožrúta.
Chodievali do kuchyne ľudožrúta jesť a potom sa vracali do svojej malej chatrče. Jedného dňa, keď práve jedli, ich v kuchyni zbadala ľudožrútova žena. Nahnevala sa a povedala im, že tam nemajú čo robiť.
Nasledujúci deň sa vrátili a znova sa pustili do jedla v kuchyni. Zbadala ich, a tentoraz sa poriadne rozzúrila. Dali sa na útek, ale ona ich naháňala, a tentoraz chytila pána Skla a fúkla naňho. Pán Sklo vyletel do vzduchu, spadol, rozbil sa na márne kúsky a zomrel. Jeho priatelia boli smutní, no nemohli preňho nič urobiť.
Ďalší deň sa pán Železo a pán Uhorka vrátili a znova sa pustili do jedla, no ona ich opäť zbadala. Utekali, ale ona ich naháňala a tentoraz chytila pána Uhorku. Fúkla naňho, vyletel do vzduchu, spadol, puklo to s ním a zomrel. Pán Železo bol veľmi smutný a nahnevaný a chcel sa pomstiť.
Nasledujúci deň išiel pán Železo do kuchyne ľudožrúta a začal jesť. Žena ho zbadala a spýtala sa, či chce skončiť ako jeho priatelia. Pán Železo jej povedal, že ho nezabije. Fúkla naňho, pán Železo vyletel do vzduchu a spadol, ale nezomrel, lebo bol zo železa. Fúkla teda silnejšie ako prvýkrát, no on stále žil. Skúsila to znova, ale tentoraz jej pri fúkaní pukli ústa a pán Železo sa jej vysmial.
Išla ku krajčírovi, aby jej ústa zašil. Potom zašla k malej chatrči pána Železa a zvolala naňho: „Poď sem, ak si silný chlap!“ Pán Železo vyšiel z chatrče a ona naňho skúsila fúknuť, no ústa jej opäť pukli. Pán Železo sa jej znova vysmial. Bola veľmi nahnevaná a išla ku krajčírovi, aby jej ústa zašil ešte raz.
Zabiť ho nedokázala, tak si vymyslela, že ho chytí, keď príde do jej kuchyne. Nasledujúci deň pán Železo naozaj prišiel do kuchyne, no žena ľudožrúta ho chytila, strčila do pevného vreca, zaviazala ho katovým povrazom a na stráženie pána Železa určila svoju dcéru Memonu.
Žena ľudožrúta chcela pána Železo uvariť a pozvať na hostinu celú rodinu, aby ho zjedla. Dcére preto prísne nakázala, aby vrece v nijakom prípade neotvárala. Potom odišla z domu pozvať rodinu na večeru.
Pán Železo začul, že ho chce zjesť. Rozmýšľal, ako sa dostať z vreca von. Začal nahlas žuť žuvačku a spievať: „Červená žuvka, mmmm, ňam ňam! Zelená žuvka, mmmm, ňam ňam! Modrá žuvka, mmmm, ňam ňam!“ A opakoval to znova a znova. Na šťastie sa dcéra ľudožrúta (Memona) zachcela žuvačky, a tak požiadala pána Železa, aby jej kúsok dal.
Pán Železo jej povedal, že jej žuvačku dať nemôže, pretože vrece je zaviazané. Navrhol, aby urobila do vreca malú dieru, no ona odvetila, že nesmie, lebo mama jej zakázala vrece otvárať. Pán Železo chvíľu počkal a potom zase spustil: „Červená žuvka!!! mmmm, ňam ňam! Zelená žuvka!!!! mmmm, ňam ňam! Modrá žuvka!!!!! mmmm, ňam ňam!“ Nakoniec povedala áno, urobí malú dieru.
Urobila malú dieru a povedala: „Daj mi kúsok žuvačky, prosím.“ Pán Železo jej však povedal, že žuvačku nemôže vytiahnuť, lebo je diera primalá. Zväčšila ju teda a spýtala sa: „Dáš mi už žuvačku, prosím?“ No on znova odvetil: „Nie, nemôžem, diera ešte nie je dosť veľká!“ Zväčšila ju ešte viac, ale pán Železo nesúhlasil, kým nebola diera taká veľká, že sa cez ňu mohol dostať von.
Keď sa žena ľudožrúta vrátila s rodinou, našli jedlo už pripravené na stole. Žena ľudožrúta vyhlásila, že jej dcéra je výborná, lebo uvarila pána Železo, a tak sa pustili do jedla.
Keď dojedli, žena ľudožrúta zašla k chladničke, otvorila mrazničku a uvidela hlavu svojej dcéry. Zvrieskla: „Nie, nieeeeee!?!????“ a rozplakala sa, zatiaľ čo pán Železo sa rozosmial a utekal na strechu ľudožrútovho domu.
Bežala za ním na strechu, ale pán Železo sa jej vysmieval a povedal: „Toto je Memonina košeľa,“ a hodil jej ju. Plakala hystericky, a on povedal: „Toto sú Memonine šaty,“ a hodil jej aj tie. Potom povedal: „A toto sú Memonine nohavičky,“ a hodil jej aj ich.
Nakoniec pán Železo ušiel ďaleko, spokojný, že sa pomstil za smrť svojich priateľov a že žena ľudožrúta prišla o všetko, čo milovala.
Poučenie z tohto príbehu:
